Compliance program a ochrana životného prostredia
1. Súčasný stav riešenej problematiky
Príčinou zvýšenia dôležitosti duševného vlastníctva je v prvom rade premena ekonomík z industriálnych na informačné, následkom čoho sa duševné vlastníctvo stáva nielen zásadnou politickou otázkou, ale sa dostáva aj do úzkej väzby na ďalšie odbory ako medzinárodný obchod, životné prostredie, kultúra, sociálny rozvoj a podobne.[1]
V súčasnosti jednou z najviac rezonujúcich problematík v spoločnosti v súvislosti s premenou na informačnú ekonomiku, či už na úrovni laickej, politickej alebo odbornej diskusie, je zmena klimatického podnebia a s tým spojená ochrana životného prostredia.
Nové technológie s príchodom strojového učenia a umelej inteligencie predkladajú dvojitú skupinu otázok, z optiky vplyvu „technologickej revolúcie“ na klimatické podnebie a udržateľnosť životného prostredia – vplyvu pozitívneho a vplyvu negatívneho.
Medzi najvýznamnejší negatívny vplyv v zmysle ohrozenia a poškodenia životného prostredia je príchod technologickej revolúcie a s tým spojená masívna industrializácia a výroba náročná na vstupné výrobné faktory. Pozitívny vplyv je predstavený vývojom takých technológií, ktoré dokážu významne napomôcť ochrane životného prostredia (napr. hospodárnejšia a sofistikovanejšia výroba, enviro- friendly procesné postupy a pod.).
Je teda otázne, či pomôže vývoj umelej inteligencie životnému prostrediu, ochráni ho, alebo naopak, zaťaží a viac zdevastuje.
Berúc v úvahu predpoklad pozitívneho vplyvu vývoja umelej inteligencie a obdobnej technológie na životné prostredie a spoločnosť – zvýšená ochrana a zlepšenie stavu životného prostredia, prináša do popredia aj otázku právnu – konkrétne spojenú s právnou ochranou vývoja takýchto technológií, presnejšie technológií, ktorých cieľom bude napomáhať udržanie zdravého ekosystému a správnej funkcie životného prostredia.
2. Cieľ compliance programu
Cieľom compliance programu v uvedených súvislostiach je analýza problematiky ochrany duševného vlastníctva a vývoja nových technológií určených na ochranu životného prostredia.
Do hry vstupujú nové faktory: zvýšený tlak na zmenu ponímania ochrany práva duševného vlastníctva v ére internetu, zdieľaných zdrojov a enormnej výmeny informácii, zaradenie a kategorizácia nových technológií akou je umelá inteligencia a jej právne zaradenie – rovnako s odkazom na právo duševného vlastníctva, v neposlednom rade otázka akým inštitútom má právo chrániť vývoj nových technológií z optiky ochrany duševného vlastníctva, a ako takáto ochrana zabezpečí dostatočnú rovnováhu medzi ochranou práv výrobcu, a podpory rozvojových jurisdikcií bez dostatočného finančného pozadia, ktoré budú rovnako závislé na nových technológiách.
Berúc v úvahu dopad vyspelých krajín (OECD), ktoré zaťažujú životné prostredie škodlivými emisiami v najvyššej miere, a na druhej strane rozvojových krajín, ktoré nemajú prostriedky a kapacity na vývoj environmentálnych technológií. Ako bude ochrana práva duševného vlastníctva reagovať na tento (aj politický) konflikt?
Cieľom compliance programu bude poukázať na teoretické a praktické otázky spojené s ochranou práv duševného vlastníctva a použiteľnosťou inštitútov tohto práva na ochranu vývoja nových technológií, na financovanie a praktické uplatnenie týchto technológií v oblasti ochrany životného prostredia a klimatického podnebia, s poukazom na rozdiel prístupov a vývoja technológií medzi vyspelými krajinami a krajinami rozvojovými.
Rozsah a spoločenský význam tohto vývoja v oblasti ochrany životného prostredia bude klásť značný dôraz na patentový systém a jeho použitie na vedecké a technické inovácie, transfer technológií a ich verejné šírenie.[2]
3. Procesné postupy
Program používa metódy vedeckej analýzy, komparácie prístupov rôznych právnych systémov na danú problematiku, analogické uplatnenie právnych prístupov už existujúcich z iných krajín na systém práva Slovenskej republiky, deduktívne procesy a v závere aj určenie odporúčaní de lege ferenda.
4. Záver
Doterajšie pôsobenie dohody TRIPS[3], ktorá v oblasti duševného vlastníctva predstavuje stále najobsažnejší medzinárodný nástroj regulácie s dôrazom na uvedené globalizačné trendy v praxi zatiaľ neprináša očakávaný efekt vytvorenia uniformity v oblasti práv duševného vlastníctva, čo je dané najmä značnou rôznorodosťou zmluvných štátov, ktorých úroveň ekonomík je nesúrodá s rôznorodým stupňom vývoja a stability[4]. Napriek uvedenému je všeobecne uznávanou skutočnosťou, že zdravý systém ochrany práv duševného vlastníctva vedie k ekonomickému rastu a rozvoju inovácie, a to aj v rozvojových krajinách.
Predpokladáme, že vývoj nových technológií ako je umelá inteligencia (pričom Európska únia prejavila iniciatívu stať sa v tejto oblasti svetovým lídrom[5]) prinesie so sebou aj nové environmentálne technológie, ktorých účelom bude ochrana klimatického podnebia a životného prostredia. Predpokladáme, že aj v zmysle dohôd z 11. Decembra z konferencie United Nations Climate Change Conference v Cancún-e Mexiku, na základe ktorých sa svetoví lídri zaviazali na ambicióznu ochranu životného prostredia redukciou emisií, vznikol politický tlak na takú ochranu práv duševného vlastníctva v súvislosti s vývojom environmentálnych technológií, ktoré zabezpečia použiteľnosť takýchto technológii v širšom spektre s benefitom aj pre rozvojové krajiny.
5. Referencie
ADAMOVÁ, Zuzana, Matúš NÁVRAT a Anton ŠKREKO, ŠVIDROŇ, Ján, ed. Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva. Bratislava: Veda, 2009. ISBN 978-80-224-1033-5.
MACHLUP, F., PENROSE, E. (1950). The Patent Controversy in the 19th Century 10(1) J.
Econ. Hist. 1. dostupné na <https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-economic-history/article/abs/patent-controversy-in-the-nineteenth-century/55DCDB8D00017CBD997C0A467D77FBBC>
Uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 16. 2. 2017 obsahujúce odporúčania pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (2015/2103(INL)
[1] ADAMOVÁ, Zuzana, Matúš NÁVRAT a Anton ŠKREKO, ŠVIDROŇ, Ján, ed. Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva. Bratislava: Veda, 2009. str. 618 [2] Machlup, F. and Penrose, E. (1950). ‘The Patent Controversy in the 19th Century’, 10(1) J. Econ. Hist. 1. [3] TRIPS — Trade-Related Aspects of Intellectual Property Rights Agreement [4] ADAMOVÁ, Zuzana, Matúš NÁVRAT a Anton ŠKREKO, ŠVIDROŇ, Ján, ed. Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva. Bratislava: Veda, 2009. str. 619 [5] Uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 16. 2. 2017 obsahujúce odporúčania pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (2015/2103(INL)